Národný ústav srdcových a cievnych chorôb na Slovensku v stanovisku pre
TASR uviedol, že podobné trendy vo svojich zdravotníckych zariadeniach
zatiaľ neeviduje. Dodal, že nemali ani jedného pacienta s akútnou
ischemickou CMP, u ktorého by sa potvrdilo ochorenie COVID-19.
Článok v britskom magazíne sa odvoláva na viaceré štúdie, na základe
ktorých odporúča zdravotníkom venovať zvýšenú pozornosť neurologickým
príznakom pacientov, u ktorých sa potvrdil koronavírus. Zároveň
uznávajú, že kauzalita zatiaľ nebola definitívne potvrdená a tému treba
naďalej skúmať.
Výsledky jednej štúdie spomínanej v článku poukazujú na 7,6-násobné
zvýšenie pravdepodobnosti mozgovej príhody u pacientov s COVID-19 v
porovnaní s chrípkou.
Štúdia pacientov s COVID-19, ktorí podstúpili trombektómiu (chirurgické
odstránenie krvnej zrazeniny z cievy) v New Yorku, Paríži a Filadelfii
ukázala, že ich priemerný vek je nižší ako vek tých, u ktorých sa
COVID-19 nepotvrdil. V jednej sieti nemocníc v New Yorku bol priemerný
vek pacientov s vážnou mŕtvicou a nálezom nového typu koronavírusu 59
rokov, v porovnaní s priemerným vekom 74 rokov u tých s negatívnym
nálezom. Z ďalšej skupiny 26 pacientov s COVID-19 a ischemickými
príhodami alebo krvácaním bolo 27 percent mladších ako 50 rokov.
Mnohé správy uvádzajú zvýšené riziko trombózy v ranom štádiu choroby,
ako aj abnormality zrážanlivosti krvi u pacientov s iba miernymi
príznakmi COVID-19, píše The Lancet. Existuje aj veľa správ o výskyte
trombotických príhod v ranom štádiu COVID-19, čo viedlo ku konsenzu, že
antikoagulačná liečba by sa mala začať už v skorom štádiu ochorenia.
Literatúra uvádza správy o vzniku zrazenín vo vnútornej krčnej tepne u
pacientov s miernymi respiračnými príznakmi. Príčinou tejto spojitosti
môže byť fakt, že koronavírus vyvoláva v tele pacienta silný zápal,
ktorý môže narušiť existujúci aterosklerotický povlak a tým vytvára
podmienky na vznik krvnej zrazeniny.
Podľa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na Slovensku existuje
"viacero prác, ktoré poukazujú na možný prínos preventívnych dávok
liekov na riedenie krvi s cieľom predchádzania vzniku trombóz v rôznych
cievnych riečiskách". Ústav v stanovisku pre TASR uviedol, že ide
predovšetkým o prevenciu venózneho tromboembolizmu u pacientov s ťažším
priebehom COVID-19, no "takýto postup je súčasne ochranou aj pre iné
lokality".
Podľa autorov článku v The Lancet stúpa počet prípadov, ktoré naznačujú
prepojenie medzi COVID-19 a mozgovými príhodami u mladších ľudí bez
tradičných vaskulárnych rizikových faktorov a niekedy s iba miernymi
respiračnými príznakmi. Odporúčajú, že u inak zdravých mladých
pacientov, ktorí dostanú počas pandémie mozgovú príhodu, by mali
zdravotníci vykonať dôsledné vyšetrenie aj na COVID-19. A naopak, u
pacientov s koronavírusom by sa mali dôsledne prešetriť všetky netypické
neurologické príznaky. Podľa Národného ústavu srdcových a cievnych
chorôb však na tieto závery v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov.
Problematike vplyvu SARS-CoV2 na ľudské telo sa venuje aj Česká
kardiologická spoločnosť, keďže vírus môže priamo poškodzovať srdce a
viesť tak k cievnym príhodám. K téme plánuje vydať oficiálne stanovisko v
priebehu septembra, povedal pre TASR predseda spoločnosti profesor Aleš
Linhart.
Na Slovensku počet prípadov cievnych mozgových príhod v ostatných rokoch
rastie, a to aj u mladých ľudí. V roku 2007, kedy Národné centrum
zdravotníckych informácii založilo register CMP, zaznamenali 7420
pacientov s mŕtvicou, v roku 2017 ich však už bolo 11.556. Úmrtnosť síce
klesá, ale približne 50 percent postihnutých má trvalé neurologické
následky a viac než 25 percent je trvalo odkázaných na pomoc od rodiny
alebo zdravotníckych zariadení.